Obec Bajany

História a súčasnosť obce Bajany

„Domov je chladná voda v zarosenom džbáne.
Domov sú ruky položené na stole
v nedeľnom tichu, po práci,
prázdne a čakajúce,
rozhodujúce,
jediné, ktoré vytvárajú dejiny.
Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.
Skryjú tvoju tvár, vlhkú od potu a od sĺz.
Môžu pritúliť, zachrániť a zohriať.
Ale aj priložiť prsty na hrdlo a 
stisnúť."

Slovami básnika Miroslava Válka začíname prechádzku históriou našej obce.

Prvú písomnú správu o obci Bajany poznáme v listine z roku 1361 ohľadne zaberania dediny Vysoká, ktorej majetok susedil s chotárom Bojan. Z obsahu listiny vyplýva, že tamojšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1361 a patrili k nemu územné majetky v ustálenom rozsahu. Vyvinutá obec, ktorá patrila panstvu hradu Nevické – Užhorod, sa spomína v roku 1370.  

Obec Bajany leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny na nánosovom vale pri ľavom brehu rieky Uh v nadmorskej výške okolo 107 m. Susedí s obcami Lekárovce, Pavlovce nad Uhom, Vysoká nad Uhom a Maťovské Vojkovce. Do polovice 20. storočia mala obec trvalý názov Bajánháza, Bajánház, odvtedy Bajany. 

Pôvod dediny možno zistiť jazykovedným výkladom názvu Bajánháza, ktorý sa používal v úradnom maďarskom prostredí od 14. storočia. Časť - haza svedčí, že išlo o zemiansku osadu, pričom meno Bajan, či Bojan dosvedčuje , že zeman bol slovenského pôvodu . Doslovný preklad názvu dediny môže byť Bajanov domov.

Vznik osady zeman Bojana  predpokladáme v 13., prípadne v prvej polovici 14. storočia. Vznikla na majetku starších Mirkoviec. Nepochybne to dosvedčuje jej ojedinelý názov z roku 1439, zložený z názvu v zmysle Malé Mirkovce v stotožňujúcom vzťahu s názvom Bojan. Dedina a priľahlý územný majetok patril v 14. a 16. storočí zemanom, ktorí tam bývali a názov dediny používali v prídomku. 

V 14. storočí na území našej dediny zaiste hospodárili aj sedliacke domácnosti, ktoré neskôr schudobneli, alebo sa odsťahovali. V 15. a 16. storočí tu už sedliakov nebolo. Pozemky zabrali zemania a pri ich obhospodarovaní im pomáhali miestni želiari.  V r. 1599 stálo v sídlisku 4 až 5 obývaných poddanských/ želiarskych domov a pravdepodobne aj jedna – dve kúrie zemanov.

Na prelome 16. a 17. storočia bola Bajanhaza malou dedinou s chudobným poddanským a zemianskym obyvateľstvom. Zemania tu bývali aj v 17. a 18. storočí. Pozoruhodné je, že v roku 1715 tu hospodárilo 8 sedliackych domácností, avšak v roku 1720 v osade nebola nijaká poddanská domácnosť. V roku 1828 bolo v obci 59 domov a 424 obyvateľov . 

V 19 . storočí vlastnili tunajšie majetky KOROSKÉNYIOVCI a  BERZEVICZYOVCI. Majiteľom pozemkov od terajšieho čísla domu 26 po číslo domu 31 bol zeman Koroskényi, ktorý vlastnil dva hony v našom chotári a zaoberal sa poľnohospodárstvom a chovom hovädzieho dobytka .

Z tohoto obdobia sa až do dnešných čias zachoval kaštieľ, ktorý patril rodine Berzeviczyovcov . Dnes je majetkom rodiny Ujlakiovcov. Na dvore kaštieľa, ako nemý svedok čias minulých, rastie 110 - ročná lipa, ktorá je zákonom chránená. Na pozemku kaštieľa býval pred Berzeviczyovcami zeman Tabódy Pál, pôvodný majiteľ usadlosti. Môžeme spomenúť aj mená ďalších zemanov, vlastniacich majetky v našom chotári:

Košut Tamáš , Orosová Rozália , Bernát Žigmond , Danč Ištván , Felfoldy Daniel. Vlastníkmi pôdy boli zo sedliakov iba Pihulič Gyorgy a Hudák Ján,obyvatelia obce Bajany. Neskôr sídliskovo oživili dedinu noví usadlíci a nepochybne z iniciatívy zemanov postavili drevený kalvínsky kostol . Vtedy už bola Bajanhaza maďarskou dedinou s maďarským i rusínskym názvom .

Vtedajší obyvatelia sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom a tkáčstvom . Aj na pečatidle zo začiatku 19 . storočia je v strede pečatného poľa vyrytý po pažiti kráčajúci kôň . Tento symbol nepriamo a predsa mnohovravne poukazuje na miestne poľnohospodárstvo . Obec ním vyjadruje , že na poľnohospodárske práce využíva kone a nie bežnejší rožný statok .

Za I. ČSR sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo . V rokoch 1939 - 1944 bola obec pripojená k Maďarsku .

V obci sú postavené 3 kostoly:

⦁ rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho bol postavený v roku 1910. Filiálka patrí do farnosti Lekárovce, ktorej správcom je Mgr. Jozef Kohút

⦁ terajší reformovaný kostol bol postavený v roku 1936, predchádzal mu drevený kostol. Správcom farnosti je Mgr. Henrieta Kondášová

⦁ gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda je novodobá stavba. Základný kameň bol položený v roku 1990 a stavba bola dokončená v roku 1992. Patrí do farnosti Lekárovce, ktorej správcom je ThDr. Marek Pejo. 

Najväčší rozmach dediny nastal v 60. a 70. rokoch 20. storočia, kedy bola postavená väčšina obytných domov, hospodárskych budov občanov a taktiež aj budovy a stavby obce. Okrem kostola je najstaršou budovou budova ZŠ, postavená v roku 1930, ktorá stojí dodnes. Jej priestory boli využívané ako I. stupeň ZŠ pre ročníky 1. – 4. V roku 2018 bolo elokované pracovisko ZŠ s MŠ Pavlovce nad Uhom zrušené. Od roku 2020 je táto budova preklasifikovaná na obecnú budovu. Teraz prebieha jej rekonštrukcia. Obec je zriaďovateľom materskej školy, s kapacitou 20 detí. 

V roku 1958 bol postavený miestny obytný dom, ktorý viac rokov obývala rodina Foldešových ,  dlho bol využívaný ako predajňa potravín . 

V roku 1968 bola postavená budova požiarnej zbrojnice a v roku 1969 hospodárska budova Obecného úradu.

V roku 1973 sa zrealizovala stavba kultúrneho domu. V roku 1979 sa začalo so stavbou budovy terajšieho Obecného úradu a MŠ, ktorej predchádzalo rozbúranie budovy starej maďarskej školy z roku 1863. Budova bola daná do užívania v roku 1984.

V akcii „ Zet “ bola postavená budova terajšieho obchodu Jednota a miestneho pohostinstva v roku 1968.         

Miestny vodovod je našim občanom k dispozícii od roku 1989, od roku 1994 je obec splynofikovaná.

V roku 2007 sa ukončila výstavba Domu smútku ktorá bola daná do užívania.

V prevej polovici roku 2008 sa ukončila výstavba kanalizácie, tým sú ukončené v obci všetky inžinierske siete.

Na základe zapojenia sa do výziev a rôznych projektov bolo v obci vybudované kompostovisko, prebehli pozemkové úpravy, rekonštrukcia verejného osvetlenia a v časti obce boli vybudované chodníky.

K rozvoju sociálnych služieb v obci od roku 2014 prispieva terénna sociálna práca, ktorá je zabezpečená dvomi pracovníčkami. 

V roku 2020 bola ukončená výstavba budovy komunitného centra. Komunitné centrum začalo svoju činnosť v roku 2022. 

Kým v roku 1828 bolo v obci už spomínaných 59 domov s 424 obyvateľmi , k dnešnému dňu má naša obec 196 čísel domu s počtom obyvateľov 446. Vekové zloženie obyvateľstva je nasledovné:

Od 0 do 18 rokov máme 82  obyvateľov

Od 19 do 60 rokov 231 obyvateľov  

Nad 60 rokov 133 obyvateľov.

Počet mužov je 226 a počet žien 220.

Najstaršou občiankou obce je pani Mária Nistorová, ktorá sa dňa 13.04.2024 dožila 100 rokov. Touto cestou ju pozdravujeme a želáme jej hlavne pevné zdravie v kruhu svojej rodiny.

Neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti je mládež. Mládež je nová krv zajtrajška, naša budúcnosť. 

Občania majú možnosť kultúrneho a športového vyžitia v amatérskom futbale, volejbale na multifunkčnom ihrisku alebo v stolnom tenise. Bol založený športový klub stolného tenisu ŠK Bajany, ktorý sa zúčastňuje súťaží na regionálnej úrovni.

Naša obec je spravovaná Obecným úradom, na čele ktorého je od 29.11.2022 Ibolya Bosnyáková, starostka obce.

Z bývalých predstaviteľov obce spomeniem Bc. Františka Genca, p. Františka Kontru, p. Jána Hudáka, p.  Juraja Treľa. Tajomníkom bývalých MNV bol aj p. Štefan Kopor a p.  Anna Budišová . Predsedami bývalých MNV boli aj p . Jozef Terebeššy , p. Ján Sabo , p.  Štefan Tirpák , p. Andrej Kark,  p. František Čičvák,  p. Juraj Salay, p. Ján Lenčéš a ďalší. Niektorí už bohužiaľ nie sú medzi nami. Česť ich pamiatke!

Všetkým patrí poďakovanie za ich prácu vykonanú v prospech obce a občanov.

V roku 1958 bolo v obci založené JRD. Prešlo rôznymi štrukturálnymi a organizačnými zmenami, no napriek tomu poskytovalo zamestnanie mnohým občanom obce.

V roku 1993 JRD zaniklo . Poľnohospodárska pôda prešla do užívania občanov. Tí, ktorí o užívanie nemali záujem , dali svoju pôdu do prenájmu firme Matex a NOP, ktorí hospodária na pôde v katastrálnom území obce. Celková výmera katastra obce je 558 ha. Niekoľko rokov dozadu najviac občanov v produktívnom veku bolo zamestnaných vo Veľkých Kapušanoch, vo Vojanoch v Elektrárni a v Slovnafte a v okresnom meste Michalovce v rôznych podnikoch , závodoch a úradoch . Po roku 1989 sa aj v našej obci zvýšila nezamestnanosť. Nezamestnanosť má v súčasnosti klesajúcu tendenciu, v obci máme 28 uchádzačov o zamestnanie evidovaných na ÚP.

Úlohou Obecného úradu a členov obecného zastupiteľstva je okrem iného aj to, aby sa v obci vytvorili kvalitné podmienky pre život ľudí, aby mladí ľudia mali chuť a inšpiráciu pre návrat do rodnej obce.

Naša v úvode spomínaná prechádzka históriou obce sa končí. Verím, že ste sa počas nej dozvedeli viac o obci. Ak sme na niečo alebo na niekoho zabudli, prepáčte nám to. Históriu obce tvoria udalosti, ale hlavne my, ľudia. Vlastnými silami a skutkami sa postarajme o to, aby história obce BAJANY bola pre ďalšie generácie zaujímavá a poučná, aby čosi po nás pre budúcnosť zostalo.